Ako študent tejto školy som mal možnosť zúčastniť sa už štvrtej prednášky z fyziky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v rámci projektu HUBsburg Twinsmart. Tentokrát bola témou fyzika svetla a zobrazovania – a musím povedať, že išlo o jednu z najzaujímavejších prednášok, aké sme doteraz absolvovali.
Prednáška bola vedená veľmi pútavo. Prednášajúci nás nezahltil suchou teóriou, ale naopak, zapájal nás do diskusie, kládol otázky a ukazoval praktické príklady, ktoré nám pomohli lepšie pochopiť, ako svetlo funguje a ako vzniká obraz v rôznych optických zariadeniach. Atmosféra bola uvoľnená a veľa z nás sa aktívne zapájalo – či už otázkami, alebo vlastnými postrehmi.
Laboratórne cvičenia, ktoré nás vtiahli do fyziky ešte viac
Ešte pred samotnou prednáškou sme absolvovali sériu laboratórnych meraní. Pre mňa osobne to bola najlepšia časť dňa, pretože sme si mohli fyziku doslova „ohmatať“:
- Meranie magnetického poľa buzolou – skúšali sme, ako sa mení orientácia magnetickej strelky v rôznych situáciách.
- Meranie Planckovej konštanty – zaujímavý experiment, ktorý nám priblížil svet kvantovej fyziky.
- Zrážka dvoch telies – praktická ukážka zákona zachovania hybnosti, ktorú sme si sami overili.
- Meranie rýchlosti zvuku – zisťovali sme, ako rýchlo sa zvuk šíri a čo všetko to ovplyvňuje.
Každé cvičenie bolo vedené odborníkmi, ktorí nám ochotne vysvetľovali, čo robíme a prečo to robíme. Vďaka tomu sme si z laboratórií odniesli nielen výsledky meraní, ale aj lepšie pochopenie fyzikálnych javov.
Prečo to pre nás má zmysel
Takéto návštevy univerzity sú pre nás študentov obrovským prínosom. Vidíme, ako sa fyzika využíva v praxi, spoznávame univerzitné prostredie a získavame motiváciu pokračovať v štúdiu technických odborov. Projekt HUBsburg Twinsmart nám tak otvára dvere do sveta, ktorý by sme inak spoznávali len z učebníc.
Z prednášky aj laboratórnych cvičení sme odchádzali nadšení, plní nových poznatkov a zážitkov. Už teraz sa tešíme na ďalšie pokračovanie projektu.
Alexej Hrabinský II. PDT
Ďalšie prednášky, ktoré rozšírili naše obzory
Vo štvrtok 22. januára 2026 sme sa zúčastnili ďalších dvoch stretnutí na FEI. Tu je ich stručné zhodnotenie:
Prednáška z informatiky: Cracking – keď kódovanie prestáva byť len matematikou
V rámci projektu sme sa zúčastnili aj prednášky z informatiky s názvom Cracking – analýza kódu, ktorá patrila medzi tie najdynamickejšie a najpraktickejšie. Dozvedeli sme sa, ako fungujú rôzne spôsoby kódovania informácií, prečo je dôležité ich bezpečné uchovávanie a aké techniky sa používajú na ich ochranu.
Zároveň sme nahliadli aj do sveta krekovania – teda neautorizovaného prenikania do systémov – a učili sme sa rozlišovať medzi tým, kedy ide o zákernú činnosť, a kedy o prácu odborníkov, ktorí sa snažia odhaliť slabiny zabezpečenia. Prednášajúci nám vysvetlil rozdiel medzi „bielymi“ hackermi, ktorí pracujú eticky a pomáhajú zlepšovať kybernetickú bezpečnosť, a „čiernymi“ hackermi, ktorých motiváciou je zisk, zábava alebo škodenie.
Praktické ukážky a reálne príklady útokov nás skutočne vtiahli do témy. Mnohým z nás táto prednáška otvorila oči, aké dôležité je rozumieť kybernetickej bezpečnosti v dnešnom digitalizovanom svete.
Prednáška z matematiky: Nie sú čísla ako čísla – od kubických rovníc ku komplexným číslam
Ďalšia prednáška bola zameraná na matematiku a niesla názov Nie sú čísla ako čísla. Bola to fascinujúca cesta do histórie matematiky – konkrétne k riešeniu kubickej rovnice bez kvadratického člena.
Dozvedeli sme sa, že počas renesancie sa o vyriešenie tohto typu rovnice pokúšali viacerí významní matematici. Boli to Scipione del Ferro (1465–1526), jeho zať Annibale della Nave, Scipionov študent a počtársky majster Antonio Maria del Fiore, nezávisle od predchádzajúcich Niccolo Fontana (1499/1500–1557) známy pod menom Tartaglia a ako posledný Girolamo Cardano (1501–1576)16. Príbeh uvedených matematikov a riešenia kubických rovníc sa spomína vo viacerých knihách a časopisoch.
Prednáška opisovala ich rôzne prístupy, súťaženie, objavy aj osobné konflikty, ktoré napokon viedli k zásadnému prelomu – k vzniku komplexných čísel.
Aj keď vznik komplexných čísel pôsobil v tom čase ako niečo „nepravé“ či dokonca „neskutočné“, dnes tvoria základ mnohých oblastí techniky, informatiky, fyziky a elektroniky. Prednášajúci nám ukázal, že aj za zdanlivo abstraktnými témami stojí silný logický príbeh – a že matematika je plná momentov, keď sa pôvodne nemožné zrazu stane možným.
Zhrnutie
Obe prednášky – informatická aj matematická – nám opäť ukázali šírku projektu HUBsburg Twinsmart. Každá z nich bola úplne iná, no spájal ich spoločný prvok: prepojovanie teórie s praxou a rozvíjanie kritického myslenia.
Vďaka nim lepšie rozumieme tomu, ako spolu súvisí svet technológií, fyziky, matematiky aj bezpečnosti. A zároveň vidíme, že to, čo sa učíme, má konkrétne využitie v skutočnom svete.
