Možno ste už niekedy rozmýšľali nad tým, že by ste ma v škole vyhľadali, ale neviete si predstaviť ako rozhovor so mnou prebieha, čo môžete od nášho stretnutia očakávať. Preto som sa rozhodla napísať tento blog a priblížiť vám, ako vyzerá úvodné stretnutie na príklade z mojej minulej práce.
Predtým než som prišla sem, som pracovala na základnej škole a mala som kabinet vedľa triedy deviatakov. Poznali sme sa, mala som s nimi skupinovú aktivitu v triede a viacerí z nich za mnou boli aj individuálne. Cez jednu prestávku mi zaklopala Katka (mená sú samozrejme zmenené), že jej kamarátka má problém a potrebovala by ho riešiť. Keďže bola prestávka, Veroniku som si hneď zavolala a dohodli sme sa, že sa za mnou zastaví nasledujúci deň cez šiestu hodinu.
Veronika za mnou prišla, stretnutie sme začali tým, že som jej ponúkla, aby si vybrala miesto na sedenie a následne som jej vysvetlila, že to, čo mi povie zostane medzi nami, jedine ak by to ohrozovalo ju alebo niekoho iného, prípadne to bolo vážne porušenie zákona, budem to musieť povedať aj jej rodičom a prípadne aj v škole. Ak by sa také niečo stalo, budeme spolu hľadať spôsob, ako im to povedať tak, aby to dokázali prijať. Následne som sa jej spýtala s čím by potrebovala poradiť a zvyšok stretnutia sme venovali rozhovoru o pocitoch prázdnoty a osamelosti s ktorými zápasí od smrti svojej tety. Tá bola pre ňu najbližšou osobou, keďže s rodičmi si nerozumie. Na konci stretnutia som jej dala informovaný súhlas pre rodičov, ktorý potrebujem mať nimi podpísaný, aby sme sa mohli stretávať pravidelne. Keď mi ho o niekoľko dní priniesla, dohodli sme sa na stretávaní sa raz do týždňa cez hodinu Telesnej výchovy.
To čo som opísala vyššie zažijete aj vy v prípade, že sa rozhodnete ma vyhľadať. Vypočujem si vás a budem spolu s vami hľadať riešenie, ktoré je pre vás a váš život to najvhodnejšie. Som tu pre vás online aj naživo a budem rada, keď ma oslovíte a nezostanete s vašimi starosťami sami.
