Inklúzia Baner

Inklúzia ako spoločenská prax a filozofický princíp

“Vzdelanie je tou najmocnejšou zbraňou, ktorú môžete použiť k premene sveta.” (Nelson Mandela)

Rodičia, ale neraz aj odborníci hovoria o popieraní práva na rovný prístup k vzdelávaniu detí so zdravotným znevýhodnením. Môže túto situáciu vyriešiť inklúzia? Čo vlastne inklúzia je? Aké sú jej ciele? A je vôbec realizovateľná?

Inkluzívne vzdelávanie je v súčasnosti celosvetovým trendom. Týka sa najmä schopnosti zabezpečiť školám takú podporu, ktorá by im umožnila poskytovať kvalitné vzdelávanie pre všetkých žiakov – pre žiakov s nadaním, aj pre žiakov zo sociálne slabších rodín, pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, či pre žiakov, ktorí potrebujú podporu vo vzdelávaní iba dočasne.

Inklúzia a inkluzívne vzdelávanie sa snaží predovšetkým o prispôsobenie vzdelávacieho prostredia žiakom a ich potrebám.

Inkluzívne vzdelávanie vychádza z predpokladu, že každý má svoje silné aj slabšie stránky, že každý žiak je jedinečný, a teda má aj jedinečné vzdelávacie potreby. Diverzita žiakov v škole a v triede je vnímaná ako niečo prirodzené a normálne.

Inklúzia ako spoločenská prax by zároveň mala byť aj akýmsi filozofickým princípom, ako inšpirujúca ukážka toho, ako sa ľudské myslenie mení v strete s inými myšlienkovými platformami. Nemenej dôležitým očakávaným efektom pri inkluzívnom vzdelávaní je možnosť získať reálny obraz o odlišnosti v spoločnosti, naučiť sa vnímať odlišnosti, schopnosť riešiť problémy v rôznorodých kolektívoch, naučiť sa byť tolerantný, mať rešpekt pred inými názormi a argumentačný spôsob vyrovnávania sa s tými z nich, ktoré odporujú našim vlastným presvedčeniam.

Cieľom inklúzie, a teda aj inkluzívneho tímu je pomôcť všetkým žiakom dosiahnuť osobné maximum a naplniť svoj potenciál v prirodzenej skupine svojich rovesníkov.

Inkluzívna škola by mala poskytnúť priestor pre učenie a participáciu všetkých žiakov zmenou filozofie školy, vytvorením priateľského prostredia, prostredia vzájomnej pomoci, spolupatričnosti, a čo je najdôležitejšie, akceptovaním rozmanitosti.

Riešením by rozhodne nemalo byť rozširovanie kategórií špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, ale priznanie individuálnych edukačných potrieb každému žiakovi, čiže inkluzívny prístup…

Autor: PhDr. Jozef Pelikán

Zoznam bibliografických odkazov:

Lechta, V. 2016. Inkluzivní pedagogika. Praha: Portál, 2016. 112 s. ISBN 978-80-262-1123-5.

Petty, G. 2013. Moderní vyučování. Praha: Portál, 2013. 568 s. ISBN 978-80-262-0367-4.

Špotáková, M. a kol. 2018. Od integrácie k inklúzii. Bratislava: VÚ detskej psychológie a patopsychológie, 2018. 43 s. ISBN 978-80-89698-27-1.

Picture of admin

admin

administrátor webového sídla SPŠE
Facebook
Twitter
LinkedIn
Pinterest
WhatsApp